Archív článkov

Misijný týždeň bol pre mňa najsilnejším duchovným zážitkom …

Misijný týždeň od 25.5.- 2.6.2013 bol pre mňa najsilnejším duchovným zážitkom v mojom živote. Myslím, že nehovorím len za seba. Nestal sa tento týždeň len zmenou života. Misie vo mne prebudili nový život- život s Bohom. Mnohí z nás tak ako ja sme boli vychovávaní vo viere. Bola to však skutočná viera v Boha alebo sme to brali len samozrejmosť ísť na sv. omšu a na spoveď? Boli to len príkazy od rodičov alebo kresťanské povinnosti? Pre mňa áno. To sa však zmenilo.

Stretla som Krista práve počas dní misií. Na sv. omšu sa pozerám teraz inak. Vďaka misiám som začala žiť. Doteraz som žila len pozemským životom s kresťanskými povinnosťami. Počas misií som duchovne ožila. Spoznala Krista. Spoznala som skutočný význam hriechu. Ako Boha urážame. Boh nám poslal do cesty misionárov, aby sme sa naučili Boha poznať a milovať ho. Počas kázni misionárov sa mi neraz tlačili slzy do očí.

Uvedomila som si ako moje hriechy ubližujú nášmu nebeskému otcovi a zistila som čo je ozajstná ľútosť. To nie sú iba slová kňaza: „Oľutujme svoje hriechy.“ A aby nastalo ticho v kostole a čakať kým kňaz znova prehovorí. Naozaj úprimne ľutujeme hriechy počas sv. omši? Teraz už áno. Mnohí ľudia ukazujú prstom a vravia: „Tá/ten sa úž nezmení, ten sa neobráti.“ Ja so  sa obrátila.

Počuli sme nádherné slová o obrátení. Obrátenie nie je len, že budem chodiť do kostola ale mimo kostola som taká aká som bola predtým. Misie nám dokázali, že skutočným oľutovaním, vierou a úprimnou láskou ku Kristovi je obrátenie. Počas misií som sa aj ja obrátila. Skutočná ľútosť hriechov tú som nepoznala. Poznala som len slová, ktoré sa mi nevryli do srdca. Teraz však viem čo je skutočná ľútosť. Boh Otec vidí ako ich ľutujem a milosrdne mi odpúšťa.

Počuli sme kázeň o smrti a súde. Smrti sa netreba báť. Na tomto svete máme žiť tak aby sme dosiahli večný život. Tento čas strávený s misionármi mi dal veľa. Ukázal mi, že to nie sú len napísané slová v Biblii ako je Ježiš darcom nášho života. Tieto slová sa mi vryli do srdca. Nikto z nás nemá právo zobrať si život. Náš život máme odovzdať Kristovi, Bohu nášmu Otcovi a našej nebeskej matke Panne Márií.

Často krát sme pochybovali o viere keď každý z nás niesol svoj kríž. Ježiš je náš kráľ on nás chráni, on chce našu dušu spasiť. On nám dáva silu. Prečo neveríme. On je mojim liekom. Priviedol ma k sebe a ukázal mi šťastie. On je mojim šťastím, radosťou, láskou, on ma napĺňa pokojom . Máme mnoho pochybností, často sa hanbíme za svoju vieru a zapierame Krista tak ako ho zaprel Peter. Dnes sa však už ani aj nehanbím vravieť o svojej viere a láske ku Kristovi.

Keď si uvedomíme silu eucharistie úprimne nás to dovedie k uvedomeniu si čo pre nás urobil. Úprimne prijať Ježiša do svojho srdca. On ťa pozýva, neodmietni jeho pozvanie. Nepozýval ťa len počas misií. Stále ťa volá k sebe.

Na cirkev mnohí nadávajú. Často počúvame verím, že je niečo nad nami, ale v cirkev nie. Alebo počúvame: „Verím v Boha ale nepotrebujem, kvôli tomu chodiť do kostola.“ Keď chcete stretnúť Krista to nie je len o chodení do kostola, ale o tom aby sme odovzdali svoje srdce a celý život len Jemu. Ako to vravia o ľuďoch čo „stále sedia v kostole… “ netreba to preháňať? Láska k Bohu sa však nedá preháňať. Ona nemá hraníc. Otvorte si srdcia a neodmietajte jeho pozvanie. Bez u trpenia a bez krížu by sme nepoznali šťastie. Boh má s nami plány. Každého chce mať vo svojom nebeskom Kráľovstve. My mu len musíme otvoriť svoje srdcia, spoznať ho a prijať ak chceme vojsť do nebeského kráľovstva.

Nemyslíme len na pozemskú lásku. Skutočnou a najväčšou lásku je Kristus. Naučme sa milovať iných tak ako nás miloval Ježiš. Často zabúdame na modlitbu a vyhovárame sa, že nemáme čas. Na modlitbu by sme si mali nájsť vždy čas. Nezabúdajme že naša matka Panna Mária vyprosuje u Boha milosť. Modlime sa k nej. Ako sme sa modlili celý týždeň a spievali k Matke ustavičnej pomoci teraz neprestaňme len preto že odišli misionári. Nezabúdajme na tri Božské osoby: Otec, Syn a Duch svätý. Majú veľkú silu, lásku a dávajú nám pokoj, ktorý mi rozdávajme ďalej.

Misie boli časom keď sme mohli urobiť niečo pre svoj vzťah k Bohu a pre svoju večnosť. Neodmietla som toto pozvanie. Boh nás stále volá. Počúvaj jeho hlas a otvor svoje srdce a choď za ním. (Veronika Žigová)